„Zázraky sa dejú nielen na Vianoce,
ale aj cez Bielu noc.“
Bielu noc skrátka zbožňujem. Úplne a načisto. Sú to moje druhé (v poradí vlastne prvé:) Vianoce, teším sa na ňu celé leto a nevynechala som ani jeden ročník. Na Bielu noc sa dostavím vždy, za každého počasia, s naštudovanou mapou a obrovskou dávkou očakávania.
Asi nepoznám nikoho z môjho okolia, kto Bielu noc nezažil alebo sa na ňu nechystal aspoň pozrieť. Tento festival súčasného umenia rozhodí rôzne umelecké diela po úzkom aj širokom centre mesta, po rôznych pamiatkach, námestiach, ale aj priestoroch, mnohokrát veľmi pekných alebo zaujímavých, o ktorých som ani netušila, že existujú.
Ulice sú plné najrôznejších ľudí a na každom kroku počúvam útržky rozhovorov o dielach, ktoré som už videla alebo ma len čakajú. A samozrejme, od prvého kroku vždy vyzerám balóniky. Biele, svietiace a blikajúce balóniky:) Všade.
Už som spomínala, že pracujem ako kreatívec a tak je pre mňa umenie výnimočným druhom stelesnenia fantázie. Ako keby som sa načiahla do niekoho snov. Áno, vážení, ja som presne ten čudný človek z filmov, ktorý dokáže hodinu sedieť pred obrazom a len sa pozerať:) Na každé jedno dielo sa dá totiž pozrieť z viacerých perspektív a vždy premýšľam, čo mi dielo pripomína, analyzujem, čo vo mne vyvoláva, uvažujem, čo bolo inšpiráciou a prečo sa v ňom spojilo to, na čo sa práve pozerám. Skrátka… kreatívec.
Skáčem od radosti, keď pri bielonočných potulkách objavíme niečo interaktívne, ohromujúce alebo všeobjímajúce. Keď niečo vytváram alebo to práve vytvára nikto iný a vzniká niečo nové. A ja som pri tom.
Z každého ročníka mám to svoje naj a tento rok to bola jednoznačne obrovská točiaca sa zemeguľa zasadená do Átria Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Ohromná, nádherná, silná a naša. Tiež návšteva Skladu č. 7 a obrovskej nasvietenej chobotnice na nábreží Dunaja. Uletené a pritom hravé, farebné a hrozivé. Očarila ma inštalácia pre Starou tržnicou od Filipa Šicka, ktorá v sebe podľa mňa skrýva čistú esenciu pravdy a tiež krehká svetelná brána od Niny A. Šoškovej. A dozvedela som sa, že Bratislava mala kúpalisko Lido, pretože aj to bolo nasvietené na opačnom brehu Dunaja, konečne som si obzrela Zuckermadel a až teraz som zistila, že UFO predpovedá farebné počasie:)
Ale dosť bolo rečí, tutok sprostredkujem aspoň niektoré čarovnosti Bielej noci 2019:
Circle Head/Viktor Frešo/Zuckermandel
[/vc_column_text]
Pamätám si inštaláciu Viktora Freša z minulého roka, tá mi vyrazila dych. Obrovská a nasvietená jednoduchosť v zložitom priestore. Tohtoročná socha bola teda povinnou zastávkou a ako som sa dozvedela, bude zdobiť Bratislavu naveky vekov. Amen.
Labyrintárium/VŠMU/
Štúdio Kaplnka, Ventúrska
Vypustili nás do minilabyrintu, ktorý mal niekoľko hravých častí a končil v zrkadlovej miestnosti. Čo sa mi veľmi, ale veľmi rátalo, boli okienka z farebných plastových „sklíčok“, ktoré skrývali absurdné veci: vytlačenú tubu zubnej party, vrecko soli, gumenú kačičku… Samozrejme, všetky tie prapodivnosti som musela hneď vyskúmať:))
The Essence of Knowledge/Filip Šicko/
Stará tržnica
Úplný kameň mudrcov. Pripomínalo mi to uväznenú myšlienku vo vlastných hraniciach mysle. Čo sa, povedzme si, ľudstvu stáva až príliš často a príliš vážne. Vopred som si o inštalácii nič nenačítala, ale celkom som sa úvahami trafila:)
Gaia/Luke Jerram/Átrium Filozofickej fakulty Univerzity Komenského
Ooooo, ááááno. Toto sú presne tie diela, pre ktoré Bielu noc milujem. Len som stála a pozerala. A fotila. Musela som. Toto skrátka chcete mať v telefóne a obzerať to stále dokola. A potom ešte párkrát. Naša Matka Zem.
Octopus/Filthy Luker & Pedro Estrellas/Sklad č. 7
Prosím, zoznámte sa. Domáce zvieratko z fantastických snov. Aj keď uznávam, trošku veľké do obývačky. Ale myslím to vážne! Aspoň to, že je domáce. Vyrástla som totiž v prístave (nie na houseboate, normálne v dome – istotná redakčná vsuvka, pretože otázku: „To si bývala na houseboate?“ sa ma ľudia pýtajú celý život:), pár krokov od Skladu č. 7 a preto je súčasťou môjho detstva, dospievania, prvých lások a skutkov odvahy. Lebo ten sklad bol vo svojom pôvodnom ošarpanom stave fakt strašidelný! A tá vežička! Ach, tá vežička! Teraz v Sklade č. 7 žije táto chobotnica a vyzerá, že sa jej tam veľmi preveľmi ľúbi:)
Broken Panorama/Cinzia Campolese/
Sklad č. 7
Hypnotické a krehké. Však sledujte.
Suaveciclo Performance/VJSuave
Jedným slovo, detstvo. Animované farebnosti a rôzne tvar-meniace záležitosti prechádzajúce sa po stenách budov. Čudesná a usmievavá hudba. A celé to bola vlastne kino-prechádzka so začiatkom na Kúpeľnej ulici a pokračovalo sa do rôznych ďalších uličiek Bratislavy.
Brána pre Máriu Bartuszová/Nina A. Šošková/Laurinská
Toto bola pecka! Človek by si povedal, že vodopád niekoľkých svetelných gulí na ošarpanej stene, a pritom… nádherné, kontrastné, ohromné a pritom také jemné. Bol v tom akýsi náboj, čakala som, kedy to ožije:) Toto kľudne aj počas celého roka!
Tales from the Other Side/Liz Von Graevenitz/Primaciálny palác
Osobne tancujem od radosti, že Biela noc je každoročnou súčasťou ulíc Bratislavy. Aj keď mi tento rok chýbali davy ľudí, nakoľko bol festival rozdelený na celý víkend, ale nesklamala. Som vďačná za to, že ľudia, ktorí sa ani omylom nevyberú do galérie alebo na výstavu, sa takouto hravou a prirodzenou cestou dostanú k umeniu. Že si ho budú možno viac vážiť, lebo je odrazom každej doby a teda aj každého z nás, keďže túto dobu tvoríme. Že ich aspoň jedno jediné dielo inšpiruje zamyslieť sa. Niekomu možno vnukne nápad alebo aspoň vyčarí úsmev. Alebo dá rozlet kreatívnej duši ako je tá moja.
Všetko dobré sa počíta. Aby bol svet, v ktorom žijeme, krajší a spokojnejší. Lebo zázraky sa dejú nielen na Vianoce, ale aj cez Bielu noc.
S láskou,
Lusy