Nikdy neviete, komu ním vyčaríte krajší deň…

„Nezabudni na úsmev, je to svetlo, ktoré pri pohľade do očí prezradí, či je srdce doma.“

Helena Růžičková

Bolo bežné doobedie, služobná cesta v menšom meste. Po stretnutí a vybavení pracovných záležitostí som vošla do miestnych potravín. Do takých tých malých, ktorých je už dnes pomenej a kde predavač pozná zákazníkov po mene. Potrebovala som si pred odchodom do Bratislavy kúpiť na cestu vodu. V malom obchodíku nebolo veľa ľudí. Predavačka, platiaca zákazníčka, chlapec, čo čakal v rade a staručký pán opierajúci sa o paličku.

Pozdravila som a pri predstave, že mám pred sebou 3 hodiny šoférovania, zaostrila som na ponuku v obchode.

Ešte som sa opýtala starého pána, či stojí v rade. Pán sa na mňa pozrel a tichým hlasom hovorí: „Slečna, ja tu oddychujem na polceste, kľudne sa postavte do radu. Kým tam ja dôjdem, vy aj zaplatíte,“ zasmial sa. „Som síce starý a pomaly sa hýbem, ale o to viac si všímam okolie. Viac než ľudia, ktorí sa stále naháňajú.“ Prikývla som na znak súhlasu a postavila som sa do radu. „Ale vďaka vám mám krajší deň,“ pokračoval. Obzrela som sa. „To som rada… Tak keď vy, tak potom aj ja. A prečo máme vlastne krajší deň?“

Pán sa pomaly prešuchtal až ku mne a tichšie odpovedá: „Slečna, nepovedal som to len tak.

Vy ste si to ani neuvedomili, ale vošli ste do obchodu a usmiali ste sa. Na každého. To dnes už ľudia len tak nerobia. Práve tým úsmevom ste mi urobili krajší deň. Ďakujem Vám za to.“

Nevedela som, čo povedať. Taká obyčajná a samozrejmá vec. Len som sa na neho pozerala a tiež potichu som mu povedala: „Nemáte za čo.“

„Čo to bude…?“ ozvala sa predavačka od pokladne. Zobrala som si fľašu neperlivej vody a zaplatila. Otočila som sa na starého pána a popriala mu pekný deň.

Šťastie sa síce kúpiť nedá, ale každý deň nám prináša dôkaz, že aj tak sú tie najkrajšie veci zadarmo. Na to, aby ste niekomu zdvihli náladu, nemusíte robiť tie „veľké“ veci za veľa peňazí. Stačí sa len k ľuďom chovať krajšie, napríklad pozdraviť ich s úsmevom. Však nenadarmo sa hovorí, že ľudia, ktorých stretávame, sú odrazom nášho chovania nielen k sebe samému, ale aj k svojmu okoliu. A povedzme si pravdu,

s úsmevom je život oveľa ľahší.

S láskou,
Lusy